Tibor Kočík

Združenie historikov moderného výtvarného umenia Bratislava

Naliehavosť, rozmanitosť, hľadanie v sochárskom diele Rudolfa Hofera

Košice október - november 2016

Úvod

Dielo jubilujúceho sochára Rudolfa Hofera (1951) začalo vyrastať v neprofesionálnych podmienkach niekedy na prelome 70. a 80. rokov. Pri istej príležitosti ma upozornil na neho ako na mimoriadny rezbársky talent Vojtech Löffler, ktorý sám prešiel školou samouka s nezvyčajnou erudíciou a neskôr ako mecenáš sprístupnil svoje sochárske ateliéry na prospech košickým výtvarníkom, keď sa ocitli v núdznom postavení. Svojho času mal možnosť u neho zdokonaľovať svoje veľké dary aj Rudo Hofer, vtedy ešte ako rezbár. To stále žil a tvoril v jednom zo sídliskových panelákov Nad Jazerom. Z jednej mojej návštevy u neho doma mi doteraz ostalo v živej pamäti nepreberné množstvo realisticky zobrazených ľudských postáv i zvieracích figúr. Udivovali ma svojou mimoriadnou rezbárskou bravúrou.

Od napodobňovania k tvorivým konceptom

V období Hoferových prvopočiatkov, ktoré siahajú od druhej polovice 70. a do začiatku 90. rokov, sa zväčša venoval rezbársky poňatým figúram. Rozhodujúci podiel na formovaní jeho umenia mal osobný vzťah k realizmu. V tejto fáze umeleckého vývinu mu išlo o imitovanie skutočnosti. Uprednostňoval zobrazovaciu funkciu sochárstva, resp. rezbárstva. Hoferovým ideálom bola klasická figúra s opticky overiteľným výsledkom, čo dosiahol veristicko-napodobňujúcim efektom pri aplikovaní atribútov aristotelovskej poetiky, známej ako mimézis.

Odvtedy sa veľa zmenilo. Hofer vymenil stiesňujúce bývanie v panelovom dome za bývanie na vidieku, kde pre svoj umelecký rozlet si vytvoril ateliérový komfort. Tomuto novému osudu zodpovedali aj zmeny v charaktere jeho tvorby. Rezbársku kreativitu posunul do novej kvality - rozvinul ju na úroveň umeleckého sochárstva.

Čoskoro došlo k zásadným premenám v celom umeleckom koncepte Rudolfa Hofera. Nastal u neho prílev novej tvorivej energie. Zmenil materiálové poňatie svojich diel. Jeho dominantným materiálom prestalo byť drevo. Začal spracúvať hlavne kovy. Stal sa zváračom, pustil sa vypomáhať si modernými nástrojmi a technikami. V Hoferovom tvorivom procese zákonite došlo k výrazným a podstatným zmenám v technickom prístupe aj technologickom postupe. Dospel k prekvapujúcim umeleckým výsledkom s jednoznačnejším a zmysluplnejším sochárskym tvaroslovím.

Nové tvorivé obdobie v Hoferovom sochárstve nastalo začiatkom 90. rokov. No k výraznejším tvorivým inováciám dospel koncom odchádzajúceho 20. storočia a na prahu nového tisícročia. V tejto obrodnej klíme začala narastať v jeho umení hojnosť disciplín. Došlo tiež k rozširovaniu výrazových prostriedkov, ale aj k širšiemu rozpätiu žánrov, námetov a tém. S tým ruka v ruke rástla a rozvinula sa čo do bohatosti, rozmanitosti i naliehavosti aj sochárska poetika. Vo svojom ponímaní narušil klasickú predstavu o soche. Obdobie mimetickej sochy vystriedali formy, resp. koncepcie, ktoré z dnešného pohľadu sú v Hoferovej tvorbe prítomné stále, pričom niektorá z nich býva z času načas buď viac, či inokedy menej v popredí.

Ide o:

1/ obrazno-znakovú (metaforickú) koncepciu,

2/ racionálno-konštruktívnu koncepciu

3/ archetypovo-znakovú koncepciu.

Charakteristika jednotlivých koncepcií a ich zastúpenie v konkrétnych dielach

Obrazno-znaková (metaforická) koncepcia

Rudolf Hofer v úsilí zachovať vlastný tvorivý princíp opustil začiatkom 90. rokov veristicko-napodobňujúci aspekt a začal vstupovať s objektom do zložitejších väzieb. Chcel v ňom vypozorovať hlbší vnútorný život a implantovať mu subjektívnejší rozmer. To kládlo na neho ako na sochára vyššie nároky. Začal ťažiť z obrazného a znakového, t.j. symbolického videnia sveta. Ako umelec sa opieral o obraznosť, symbol, náznak a vtiahol do svojho sochárskeho tvaroslovia aj metaforu.

Z hľadiska stvárňovania objektu Hofer tvorí v kategóriách metafory, hľadá a vytvára paradox či nonsens. Nevyhýba sa autentickej skutočnosti, stotožňuje dielo s realitou, vytvára ilúziu skutočnosti, pričom kde-tu zarezonujú v jeho diele expresia, imaginatívnosť, asociatívne hry. Ako sochárovi mu ide o to, aby mohol prenikať do jemu známych podôb objektívnej reality a objavovať jej iracionálne a utajené obsahy. V dôsledku toho otvára priestor na tvorivé hľadanie nezvyčajných asociácií, či už medzi vecami, prírodou, alebo človekom. Skutočnosť podrobuje hodnotiacemu stanovisku z určitého ironického, sarkastického, ba až absurdného postoja.

Z východoslovenských sochárov do tejto koncepcie možno zaradiť tvorbu Dušana Pončáka, Petra Sceranku, časť tvorby Juraja Bartusza, v rámci širšieho kontextu nášho sochárstva Andreja Rudavského a iných.

Z tvorby Rudolfa Hofera z hľadiska tejto charakteristiky tu môžeme zaradiť diela ako: Backhus bronz 001, Backhus004, bonsaie, CAM00933 a celý rad ďalších.

Racionálno-konštruktívna koncepcia

Hlavným znakom tejto koncepcie je, že sa sústreďuje na technické fenomény. Vychádza z tých prúdov moderného sochárstva, ktoré sa rozvetvujú do konštruktivistických a kubistických prejavov. Tvorca zotrváva v kontakte s vonkajším, fyzikálnym svetom. To sa týka aj Rudolfa Hofera. Vo výrazovej polohe hotového Hoferovho diela vidno tvarovú askézu, silnú negáciu (potlačenie) tradičnej modelácie, geometrizáciu, čistú líniu tvarov, nadvládu zákonov tektoniky a konštrukcie. Evidentné sú výrazové prvky metaforického, obrazného, znakového a asociatívneho charakteru.

Vzťah technického a ľudského tak, ako sa nám v skutočnosti javí, harmonizujúco napríklad riešili Juraj Bartusz, ale aj František Patočka. Vo veľkej miere je toto sochárstvo inšpirované organickými tvarmi, čo dlhodobo rozvíjali na východnom Slovensku Mária Bartuszová a Ján Mathé.

Z tvorby Rudolfa Hofera z hľadiska tejto charakteristiky tu môžeme zaradiť diela ako: abst drevo613 abst, kocl 645, abst 055, abst 004, absto004, Archangel Michael516, Balzak703, CAM00354 a mnohé iné.

Archetypovo-znaková koncepcia

Konštituovanie archetypovo-znakovej koncepcie zaznamenávame v čase objavovania primitívneho, naivného a rustikálneho výtvarného prejavu v európskom i mimoeurópskom kontexte. Je to koncepcia, ktorej výrazivo siaha po inštinktívnej sile, po energii exotického, ale i ľudového, po emocionálnej a tvarovej čistote.1 Sochár, či už ľudový, insitný, alebo primitívny, archetypy približuje človeku. Čerpá zo zásobárne večnosti. A to, čo ako umelec vyjavuje, šifruje do znakov symbolického charakteru.

Hlavným sochárskym médiom je drevo ako nevyčerpateľný, všestranný a večný materiál, o čom vie svoje aj Hofer vďaka rokmi overenej tvorbe formou tradičnej rezby. Pritom ale v Hoferovej tvorbe sa objavujú tiež diela, ktoré akcentujú tvarovú podstatu a zdôrazňujú čistotu tvaru (esenciálnosť). Tento prístup je evidentný v diele Vladimíra Kompánka a ďalších, ktorý drevo vystavili deštrukčným vplyvom a priam atavistickým procesom, napríklad ho zraňovali ohňom, motorovou pílou, klincami a podobne.

Z tvorby Rudolfa Hofera z hľadiska tejto charakteristiky tu môžeme zaradiť diela ako: abst.kolor nerez085, abst pieta (3), abstraktos 010 a celý rad ďalších.

Záver

Sochárstvo má citlivý a nesmierne živý zmysel pre stav ľudských vecí. Často ich vníma komplexne. Prostredníctvom obraznosti umelca sa vracia k sebe realita a prostredníctvom umenia aj duchovnosť ľudskej podstaty. Sochárstvo, podobne ako iné druhy umenia, nezmení svet, no pripravuje a vytvára podmienky na zmenu jeho interpretácie. K tomuto speje aj rozsiahle a rozmanité dielo Rudolfa Hofera, ktoré potvrdzuje, že sme sa stretli s prirodzene schopným, výkonným, zručným, no predovšetkým kreatívnym umelcom. Jeho talent v ničom nezaostáva za akademicky školenými spolupútnikmi.

Postreh Majstra Löfflera bol presný.

Košice 1. 11. 2016 Tibor Kočík

Poznámky

1"Ide o vstup archetypu (praobrazu) do slovenského sochárstva a súčasného európskeho sochárstva, modifikovaného národným fenoménom. Prostredníctvom archetypu ako praobrazu sa do sochárskeho tvaru transponuje bytostná a skúsenostná škála človečenského a ľudského (individuálneho a kolektívneho), s črtami folklórneho a etnografického. To všetko Združenie historikov moderného výtvarného umenia Bratislava